V praxi sa možno často stretnúť s tým, že sú zamieňané pojmy lízing a prenájom. Je to však zásadná chyba a mnohých ekonómov to určite neteší. Aký je teda pravý význam týchto pojmov? Nie je to nič zložité, treba však pochopiť kedy tieto pojmy použiť. Pomôže nám to potom pri orientovaní sa na trhu lízingových spoločností a spoločností poskytujúcich prenájom automobilov a budeme lepšie chápať, aké máme možnosti v súvislosti s uzatváraním obchodov s týmito spoločnosťami.

Prenájom je zjavne každému bežný a jasný pojem. Vysvetlime si ho na praktickom príklade. Hovorme napríklad, že si chceme prenajať nejaké auto. Navštívime teda jednú zo spoločností, ktorá takúto službu ponúka a auto si jednoducho prenajmeme. Ako dôkaz, či akúsi záruku, podpíšeme zmluvu o prenájme a podľa dohodnutých podmienok za dohodnuté plnenie a na dohodnutú dobu si toto auto spokojne vychutnávame. Samozrejme, po uplynutí lehoty dohodnutej v zmluve alebo v prípade porušenia zmluvne stanovených podmienok je dočasný užívateľ auta povinný toto auto vrátiť bez zbytočného odkladu. Tu sa dostávame k hlavnému rozdielu medzi pojmami prenájom a lízing. Poďme si ale najprv bližšie vysvetliť pojem lízing.

Lízing funguje na podobnom princípe ako prenájom. Tiež je založený na určitej zmluve a druhá strana platí mesačne určitú sumu za to, že toto auto využíva. Avšak po ukončení prenájmu tohto auta má predkupné právo. Čo to v praxi znamená? V zmluve, ktorú spoločne podpisuje lízingová spoločnosť so svojim klientom, uvedú tiež vopred dohodnutú zostatkovú cenu, za ktorú je možné toto auto klientom odkúpiť, a tak sa z prenajatej veci stáva jeho vlastníctvo. Toto je zásadný rozdiel medzi prenájmom a lízingom. V prípade prenájmu je prenajatú vec nutné vrátiť bez možnosti odkúpiť ju za zostatkovú cenu, avšak v prípade lízingu vzniká možnosť predkupného práva, a tak klient môže odkúpiť auto za zostatkovú cenu a auto je jeho. Lízingová spoločnosť už viac nie je jeho vlastníkom.